Linka na výrobu vo vode rozpustných hnojív

Zavedenie fermentačného procesu:
Fermentácia bioplynu, tiež známa ako anaeróbna digescia a anaeróbna fermentácia, sa týka organickej hmoty (ako je ľudský, hospodársky a hydinový hnoj, slama, burina atď.) pri určitej vlhkosti, teplote a anaeróbnych podmienkach prostredníctvom katabolizmu rôznych mikroorganizmov a nakoniec Proces vytvárania horľavej zmesi plynov, ako je metán a oxid uhličitý.Systém fermentácie bioplynu je založený na princípe fermentácie bioplynu s cieľom výroby energie a v konečnom dôsledku realizuje komplexné využitie bioplynu, bioplynovej kaše a bioplynových zvyškov.

Fermentácia bioplynu je komplexný biochemický proces s nasledujúcimi charakteristikami:
(1) Existuje mnoho typov mikroorganizmov zapojených do fermentačnej reakcie a neexistuje precedens na použitie jedného kmeňa na výrobu bioplynu a na fermentáciu počas výroby a testovania je potrebné inokulum.
(2) Suroviny používané na fermentáciu sú zložité a pochádzajú zo širokého spektra zdrojov.Ako fermentačné suroviny možno použiť rôzne jednotlivé organické látky alebo zmesi a konečným produktom je bioplyn.Okrem toho môže fermentácia bioplynu čistiť organické odpadové vody s hmotnostnou koncentráciou CHSK presahujúcou 50 000 mg/l a organický odpad s vysokým obsahom pevných látok.
Spotreba energie bioplynových mikroorganizmov je nízka.Za rovnakých podmienok predstavuje energia potrebná na anaeróbnu digesciu iba 1/30~1/20 aeróbneho rozkladu.
Existuje mnoho typov zariadení na fermentáciu bioplynu, ktoré sa líšia štruktúrou a materiálom, ale všetky druhy zariadení môžu produkovať bioplyn, pokiaľ je dizajn primeraný.
Fermentácia bioplynu sa týka procesu, pri ktorom rôzne pevné organické odpady fermentujú bioplynové mikroorganizmy na výrobu bioplynu.Vo všeobecnosti sa dá rozdeliť do troch etáp:
Fáza skvapalňovania
Pretože rôzne pevné organické látky zvyčajne nemôžu vstúpiť do mikroorganizmov a byť využité mikroorganizmami, musí sa pevná organická látka hydrolyzovať na rozpustné monosacharidy, aminokyseliny, glycerol a mastné kyseliny s relatívne malými molekulovými hmotnosťami.Tieto rozpustné látky s relatívne malou molekulovou hmotnosťou sa môžu dostať do mikrobiálnych buniek a ďalej sa rozkladať a využívať.
Acidogénne štádium
Rôzne rozpustné látky (monosacharidy, aminokyseliny, mastné kyseliny) pokračujú v rozklade a transformácii na nízkomolekulárne látky pôsobením vnútrobunkových enzýmov celulózových baktérií, proteínových baktérií, lipobaktérií a pektínových baktérií, ako je kyselina maslová, propiónová, kyselina octová, a alkoholy, ketóny, aldehydy a iné jednoduché organické látky;súčasne sa uvoľňujú niektoré anorganické látky ako vodík, oxid uhličitý a amoniak.Ale v tejto fáze je hlavným produktom kyselina octová, ktorá predstavuje viac ako 70 %, preto sa nazýva fáza tvorby kyseliny.Baktérie, ktoré sa zúčastňujú tejto fázy, sa nazývajú acidogény.
Metanogénne štádium
Metanogénne baktérie rozkladajú jednoduchú organickú hmotu ako je kyselina octová rozložená v druhom stupni na metán a oxid uhličitý a oxid uhličitý sa pôsobením vodíka redukuje na metán.Táto fáza sa nazýva fáza výroby plynu alebo metanogénna fáza.
Metanogénne baktérie vyžadujú život v prostredí s oxidačno-redukčným potenciálom pod -330 mV a fermentácia bioplynu vyžaduje prísne anaeróbne prostredie.
Všeobecne sa predpokladá, že od rozkladu rôznych zložitých organických látok až po konečnú tvorbu bioplynu sa podieľa päť hlavných fyziologických skupín baktérií, ktorými sú fermentačné baktérie, acetogénne baktérie produkujúce vodík, acetogénne baktérie pohlcujúce vodík, požierajúce vodík. metanogény a baktérie produkujúce kyselinu octovú.Metanogény.Potravinový reťazec tvorí päť skupín baktérií.Podľa rozdielu ich metabolitov prvé tri skupiny baktérií dokončia proces hydrolýzy a okyslenia spoločne a posledné dve skupiny baktérií dokončia proces tvorby metánu.
fermentačné baktérie
Existuje mnoho druhov organických látok, ktoré sa dajú použiť na fermentáciu bioplynu, ako je maštaľný hnoj, slama z plodín, odpad zo spracovania potravín a alkoholu atď., a medzi ich hlavné chemické zložky patria polysacharidy (ako je celulóza, hemicelulóza, škrob, pektín, atď.). atď.), trieda lipidov a proteín.Väčšina týchto zložitých organických látok je nerozpustná vo vode a musí sa najskôr rozložiť na rozpustné cukry, aminokyseliny a mastné kyseliny pomocou extracelulárnych enzýmov vylučovaných fermentačnými baktériami, než ich môžu absorbovať a využiť mikroorganizmy.Po tom, čo fermentačné baktérie absorbujú vyššie uvedené rozpustné látky do buniek, tieto sa fermentáciou premenia na kyselinu octovú, propiónovú, maslovú a alkoholy a zároveň vzniká určité množstvo vodíka a oxidu uhličitého.Celkové množstvo kyseliny octovej, kyseliny propiónovej a kyseliny maslovej vo fermentačnom bujóne počas fermentácie bioplynu sa nazýva celková prchavá kyselina (TVA).Za podmienok normálnej fermentácie je kyselina octová hlavnou kyselinou v celkovom množstve kyseliny.Pri rozklade bielkovinových látok bude okrem produktov existovať aj sírovodík amoniaku.V procese hydrolytickej fermentácie sa zúčastňuje mnoho druhov fermentačných baktérií a existujú stovky známych druhov vrátane Clostridium, Bacteroides, Baktérie kyseliny maslovej, Baktérie mliečneho kvasenia, Bifidobaktérie a Špirálové baktérie.Väčšina týchto baktérií sú anaeróby, ale aj fakultatívne anaeróby.[1]
Metanogény
Počas fermentácie bioplynu je tvorba metánu spôsobená skupinou vysoko špecializovaných baktérií nazývaných metanogény.Metanogény zahŕňajú hydrometanotrofy a acetometanotrofy, ktoré sú poslednými členmi skupiny v potravinovom reťazci počas anaeróbnej digescie.Hoci majú rôzne formy, ich postavenie v potravinovom reťazci im dáva spoločné fyziologické vlastnosti.V anaeróbnych podmienkach premieňajú konečné produkty prvých troch skupín bakteriálneho metabolizmu na plynné produkty metán a oxid uhličitý za neprítomnosti vonkajších akceptorov vodíka, takže rozklad organickej hmoty v anaeróbnych podmienkach môže byť úspešne ukončený.

Výber procesu výberu rastlinného živného roztoku:
Výroba rastlinného živného roztoku má za cieľ využiť prospešné zložky v bioplynovej suspenzii a pridať dostatok minerálnych prvkov, aby mal hotový produkt lepšie vlastnosti.
Ako prírodná makromolekulárna organická látka má humínová kyselina dobrú fyziologickú aktivitu a funkcie absorpcie, tvorby komplexov a výmeny.
Použitie humínovej kyseliny a suspenzie bioplynu na chelatačné ošetrenie môže zvýšiť stabilitu suspenzie bioplynu, pridanie chelatácie stopových prvkov môže spôsobiť, že plodiny lepšie absorbujú stopové prvky.

Úvod do procesu chelatácie humínových kyselín:
Chelatácia označuje chemickú reakciu, pri ktorej sú kovové ióny spojené s dvoma alebo viacerými koordinačnými atómami (nekovovými) v tej istej molekule koordinačnými väzbami za vzniku heterocyklickej štruktúry (chelátový kruh) obsahujúcej kovové ióny.druh efektu.Podobá sa chelatačnému efektu krabích pazúrov, odtiaľ názov.Vytvorením chelátového kruhu je chelát stabilnejší ako nechelátový komplex s podobným zložením a štruktúrou.Tento efekt zvýšenia stability spôsobený chelatáciou sa nazýva chelatačný efekt.
Chemická reakcia, pri ktorej funkčná skupina jednej molekuly alebo dvoch molekúl a kovového iónu prostredníctvom koordinácie vytvára kruhovú štruktúru, sa nazýva chelácia, tiež známa ako chelácia alebo cyklizácia.Z anorganického železa prijatého ľudským telom sa skutočne absorbuje iba 2-10%.Keď sa minerály premieňajú na stráviteľné formy, zvyčajne sa pridávajú aminokyseliny, aby sa z nich stala „chelátová“ zlúčenina.V prvom rade Chelatácia znamená spracovať minerálne látky do stráviteľných foriem.Bežné minerálne produkty, ako je kostná múčka, dolomit atď., neboli takmer nikdy „chelatované“.Preto v procese trávenia musí najskôr prejsť „chelatačným“ ošetrením.Prirodzený proces formovania minerálov do „chelátových“ zlúčenín (chelátových) zlúčenín v tele väčšiny ľudí však nefunguje hladko.Výsledkom je, že minerálne doplnky sú takmer zbytočné.Z toho vieme, že látky prijímané ľudským telom nedokážu naplno uplatniť svoje účinky.Väčšina ľudského tela nedokáže efektívne stráviť a absorbovať potravu.Spomedzi anorganického železa sa v skutočnosti strávi iba 2 až 10 % a 50 % sa vylúči, takže ľudské telo už železo „chelatovalo“.„Trávenie a vstrebávanie upravených minerálov je 3-10 krát vyššie ako u neupravených minerálov.Aj keď miniete o niečo viac peňazí, stojí to za to.
V súčasnosti bežne používané stredné hnojivá a hnojivá so stopovými prvkami zvyčajne plodiny nedokážu absorbovať a využiť, pretože anorganické stopové prvky sa pôdou v pôde ľahko viažu.Vo všeobecnosti je účinnosť využitia chelátových stopových prvkov v pôde vyššia ako účinnosť anorganických stopových prvkov.Cena chelátových stopových prvkov je tiež vyššia ako cena hnojív s anorganickými stopovými prvkami.